Približne pred rokom dochádzala policajtom trpezlivosť s obyvateľmi Zubrohlavy. „Neznámy páchateľ„ v dedine už pobral všetko, čo nebolo privarené; priskrutkovené odskrutkoval, na priklincované mu stačili obyčajné kliešte, na panely náklaďák... Ale nikto nikdy nič nevidel. A kde už nič nie je, ani čert neberie.
Nuž „neznámy páchateľ„ sa pobral o kúsok ďalej, ani nie príliš ďaleko. Zatiaľ len do susedného Bobrova. Zdá sa, že nepotrvá dlho a ani tam už nebude čo kradnúť. Pobral, čo sa mu hodilo z tunajšej základnej školy, urbársky traktor aj s radlicou na sneh za vyše milión korún dostal „nohy„ onedlho. Potom prišla na rad miestna výrobná firma, koža je dnes výborným obchodným artiklom. Urbárnici ešte nestihli ani kúpiť nový traktor, a už prišli o časť peňazí, určených na vyplatenie podielov. Ako mohol „neznámy páchateľ„ vedieť, že práve v ten deň nebude mať miestna pošta dostatok zloženiek na odoslanie podielov a časť z nich zostane v pancierovej skrini? Ešte dokázal zničiť aj skriňu, ba aj odstaviť poplašné zariadenie. Strážny pes len tak-tak unikol smrti, keď nedosiahol na otrávenú návnadu. Ráno bol zachrípnutý od brechania, ale opäť staré známe: nikto nič nevidel, nepočul. Tak prečo nepokračovať? Už o niekoľko dní prišla na rad tunajšia krčma, „neznámy„ našiel dokonca aj peniaze, ktoré boli skryté v plechovici od kávy! Tak to vyzerá, že „neznámy„ už navštívil všetky lukratívnejšie miesta v Bobrove. Pustí sa teraz do garáží a rodinných domov? Prečo nie, veď v Bobrove nikto nič nepočuje, ani nevidí... (pa)
