Takýto postoj k pretrvaniu družstva zaujal aj Ing. Tomáš Luchava, predseda Podielníckeho roľnícko - obchodného družstva v Bobrove. Ešte kým prišli dotácie bolo treba založiť novú úrodu - o tom nebolo treba ani diskutovať. Ak sa chce, všetko sa dá. „Hlavne dlhodobým dobrým dodávateľsko-odberateľským vzťahom a dobrej spolupráci s dodávateľmi osív či hnojív sa dokážeme dohodnúť aj na odložení aspoň časti platby, nežiadajú od nás uhrádzať predfaktúry,„ hovorí agronómka Janka Košútová. „Na jeseň sme zasiali 41 ha ozimnej repky olejnej a 115 ha ozimnej pšenice. Väčšia časť repky prezimovala veľmi dobre a porasty sú veľmi životaschopné, no 16 ha sme museli po zime vyorať. Jariny máme v zemi na 97 hektároch, z toho je 60 ha ovsa a 37 ha jačmeňa. S repkou sme boli v prvom pestovateľskom roku mimoriadne spokojní, minulý rok zlé prezimovanie porastov zapríčinila hlavne mokrá a studená jeseň 2002. Tento rok však bola jeseň prajná, aj zima bola pomerne mierna s dostatočným množstvom snehu. Škody na repke nám spôsobila a spôsobuje aj vysoká zver, najnovšie nám diviaky doslovne „rozorali„ kus pšenice, akoby si pamätali, že minulý rok bola presne v tej časti lánu zasadená špeciálna odroda ružových zemiakov.„
Ako sme sa dozvedeli, PROD Bobrov toho roku upustilo od pestovania tradičnej plodiny oravských polí - zemiakov. Podľa Janky Košútovej je ich pestovanie nerentabilné a veľmi náročné na agrotechniku i chemické ošetrovanie. „Hranice s Poľskom ešte ani nie sú otvorené, a už ľudia odtiaľ vozia zemiaky po tri koruny za kilogram. My sme sa zameriavali na množiteľské plochy, a tam je to prísne: previerky na háďatko a iných škodcov, ošetrovanie pôdy... V Poľsku také niečo nepoznajú. A kým rozhoduje o nákupe peňaženka a nie kvalita, ako je to u nás zatiaľ v drvivej väčšine, nedokážeme Poliakom konkurovať. Ale tým sa k nám háďatko zemiakové určite dostane. Ak by sa však výskyt háďatka potvrdil na množiteľskej ploche, dostaneme sa do karantény a je koniec,„ odôvodňuje krok družstva agronómka. Bobrovské družstvo ešte pred niekoľkými rokmi pestovalo 120 ha oravského chleba, minulý rok to však už bolo iba 10 ha, toho roku nič. PROD Bobrov obhospodaruje celkovo 400 ha ornej pôdy, pričom agronómka má v rastlinnej výrobe k dispozícii iba jediného stáleho zamestnanca! „Osem chlapov je na mechanizácii, ale tí zabezpečujú aj prevádzku živočíšnej výroby, zásobovanie, zvážanie hnoja... Všetko ostatné si zabezpečujeme dodávateľsky, služby, ako napríklad senážovanie, žatvu a pod. nám robí Oragro Oravské Veselé, Agrochemický podnik rozmetáva maštaľný hnoj, atď.
Je možné prežiť tento rok, ktorý visí nad družstvami ako Damoklov meč? Ako sa chcete so situáciou vysporiadať v Bobrove?
„Možné je všetko,„ odpovedá predseda Tomáš Luchava. „Na severe Slovenska by sme potrebovali hlavne dostupné prevádzkové úvery. Je reálny predpoklad splatiť ich, pretože podporu by sme mali dostať približne takú, akú sme dostávali doposiaľ, ibaže s ročným posunom. Kým doteraz sme ich dostávali priebežne, z EÚ ich dostaneme, predpokladám, niekedy v marci 2005. Dovtedy musíme vydržať, aj keď tieto peniaze nám budú vo finančných tokoch chýbať. Ministerstvo sľúbilo jednoduché prevádzkové úvery cez Záručnú a rozvojovú banku, ale aj to je problematické. My rokujeme už mesiac a máme problém dostať vôbec od nich záruku na úver z komerčnej banky. Hlavný zádrheľ je v podkladoch. Ročné uzávierky, sledovanie všetkých zmien, získanie potvrdení od všetkých úradov trvá istý čas, banka žiada podnikateľský zámer na dva roky dopredu a my pritom nevieme naisto ani to, v akých podmienkach budeme pracovať o rok, nieto ešte o dva roky. Ešte nám nie je jasné, či dostaneme v októbri po prvých kontrolách platobnej agentúry 1000-korunové zálohy na hektár obrábanej pôdy. Rokovaniami môžeme presunúť nejaké splátky predchádzajúcich investícií do budúceho roka, spracovatelia tiež sľúbili pomoc vo výške 50 hal/l na zmluvne dohodnutú dodávku mlieka do konca roka, pozvanie na podpis zmluvy od nich už máme. Všetko sa dá dohodnúť, aj keď nič nie je zadarmo a napríklad úrokom sa nevyhneme.„
Na dedinách predstavovalo družstvo kedysi sociálnu istotu. Je to tak aj teraz?
„Nie. Aspoň u nás nie, družstvo je podnik ako každý iný. U nás teraz pracuje 35 ľudí, náklady na mzdy a odvody dosahujú polovicu tržieb za mlieko. Predpokladám - nemôžem hovoriť za iných - že väčšinu menších podnikov s väčším počtom zamestnancov môžu položiť na kolená práve vysoké náklady na mzdy a s tým súvisiace platby. My neposkytujeme žiadne výhody ani členom družstva. Možno v budúcnosti.„
* Predaj surového kravského mlieka bol na oravských družstvách vždy silným pilierom ekonomickej stability. Ako je to v Bobrove?
„Pred trinástimi rokmi u nás muselo byť utratené celé stádo. Podobne ako v Oravskej Polhore boli u nás totiž v steroch zo žľabov zistené polychlórované bifenyly. O rok neskôr sme začali kupovať prvé zvieratá nového stáda. V deväťdesiatom šiestom sme si povedali, že výroba mlieka by mala byť pre nás prioritou a toho sa držíme doteraz. Z 300 000 l mlieka sme sa postupne dostali až na minuloročných 1 420 000 litrov. Nárast produkcie bol medziročne vysoký, dojivosť nám narástla z 1 500 l na 4 500 litrov na dojnicu. Chceme ju aj naďalej zvyšovať, ale na všetko je potrebný čas. Dnes sme už limitovaní kvótou 1 306 000 kg, minulý rok sme ju prekročili. Požiadali sme o jej zvýšenie, ale predpokladám, že kocky už boli hodené. Pri prekročení kvóty sú sankcie vyššie, ako samotná cena mlieka. Ale keď jedni prekročia a iní nesplnia kvóty, a Slovensko ako také sa v medziach celkovej kvóty udrží a nebude sankcionované, nemali by byť sankcionovaní ani prvovýrobcovia. Ak Slovensko sankcie platiť bude, úmerne sa rozrátajú aj na „hriešnikov„, ktorí to spôsobili.„
Melánia Pastvová
