Až do 15. júna trvá každoročne turistická uzávera Národnej prírodnej rezervácie Juráňova dolina. Keďže však východiskovým bodom do nej sú Poliakmi hojne navštevované Oravice a krása doliny láka v každom ročnom období, pracovníci tunajšej správy Tatranského národného parku v Juráňovej i okolitých dolinách vykonávajú pravidelné ochranné služby. Najčastejšie natrafia na život i zdravie riskujúcich turistov práve v prekrásnej Juráňovej doline, ktorú si nechce nechať ujsť takmer žiaden Poliak. „Za celú sezónnu uzáveru vyberieme na pokutách asi 30 000 korún, z toho v Juráňke 20 tisíc. Keby sme mali odhadovať podľa počtu poľských turistov, na ktorých natrafíme v Juráňovej doline a štatistík, koľko percent z nich cestuje za zahraničnou turistikou, zrejme by nám vyšlo, že ich je 100 a nie 38 miliónov,„ hovorí Ján Krušpán, vedúci správy TANAPu, obvod Oravice „Po pokutovom bloku siahame väčšinou iba vtedy, keď turistov nájdeme hlboko v doline, alebo sú príliš arogantní a nevedia sa ´zmestiť do kože´. To sa nám naposledy stalo napríklad pod Osobitou, kde vyčíňali istí novozbohatlíci na snežných skútroch. Turistický ruch, letný alebo zimný, prináša so sebou dobré aj zlé. Ale ak stretneme bežných turistov niekde ´skraja´, riešime to väčšinou dohovorom a ich návratom na bezpečnú spiatočnú cestu.„
Poliaci vraj dokážu vymyslieť množstvo výhovoriek, ale najčastejšia býva prozaická: o uzávere údajne nevedeli. Čo na tom, že sú všade nápisy v štyroch jazykoch - aj v poľštine? Ale keďže nerozumeli textom so štvorcentimetrovými písmenami ani náznakovým zábranám, toho roku Poliakov varoval pred vstupom do Juráňovej doliny obrovský nápis Wstęmp zabroniony (Vstup zakázaný) a dve ťažké závory. Ani tie im však vo vstupe častokrát nezabránili.
Podľa ďalších slov Jána Krušpána TANAP toho roku chystá pre turistov príjemné prekvapenie: Juráňovu dolinu mieni otvoriť už od 1. mája: „Keď zíde sneh, je v doline nádherne, všetko rozkvitne a rozzelená sa. Tak prečo to neukázať svetu? Chodníky sú už relatívne bezpečné, najmä po posledných úpravách, ktoré sme zrealizovali. Rozšírili i spevnili sme ich a zabezpečili žrďami. Takže už netreba až tak úzkostlivo pozorovať hlavne terén pod nohami, ale zostáva dosť času aj na obdivovanie kaňonu, zarezaného do druhohorných vápencov a dolomitov, či obrie hrnce na dne Juráňovho potoka. Čoraz častejšie sa stretám aj s Poliakmi, ktorí sa do Juráňky stále vracajú. Jeden z nich mi povedal, že je tu už šiestykrát a príde znova...„
Vysoká frekvencia turistov v doline sa ešte viac zintenzívňuje počas leta. Vtedy lesníkom TANAP-u prichádzajú na pomoc študenti prírodovedeckej fakulty, ktorí sa tu starajú o poriadok i čistotu a venujú sa aj turistom – to všetko bez nároku na odmenu.
Chránené územia TANAP-u však možno – aspoň čiastočne – už prejsť aj na bicykli. „Bicykle púšťame už len po vyasfaltovaných lesných cestách, nie po chodníkoch. Keď sú totiž chodníky mokré, najviac sa ničia a v tom máme s cyklistami rozdielny názor. Niektoré chodníky sú aj dosť úzke a často dochádza ku kolíziám s pešími turistami. Najkrajšie trasy pre cyklistov sú napríklad Bobrovecká, Tichá dolina či Magura...„
Melánia Pastvová
