V utorok 20. apríla sa s jazykovedcom a spisovateľom Antonom Habovštiakom na cintoríne v Slávičom údolí lúčili všetci, ktorí ho mali radi. Na pietnej rozlúčke bola popri osobnostiach kultúrneho, verejného i politického života, širokej verejnosti prítomná aj početná skupina rodákov z Krivej, kde má spisovateľ svoje korene a najbližšiu rodinu.
Zádušnú svätú omšu v kostole Panny Márie Snežnej na Kalvárii slúžil arcibiskup Ján Sokol. Vyzdvihol obrovský prínos Antona Habovštiaka najmä na poli Cirkvi, vrcholom ktorého je blahorečenie prvej svätice Slovenska, sestry Zdenky Schelingovej.
Konáre stromu obťažkaného bohatstvom plodov nevládali uniesť bohatú úrodu. Skončil sa život veľkého človeka pod tiahou vlastného diela. To v príhovoroch ocenili zástupcovia kultúrnej a náboženskej obce i rodáci Antona Habovštiaka, ktorí okrem rozlúčkových spevov, žiaľu a kvetov priniesli na bratislavský cintorín a na rakvu nasypali symbolickú hrudu krivskej zeme. Modlitbovou piesňou sa s Antonom Habovštiakom rozlúčila Darina Laščiaková. Pozostatky zosnulého uložili na bratislavskom cintoríne vedľa známych osobností slovenského kultúrneho a verejného života. O živote a diele A. Habovštiaka bližšie na 5. strane. (lá)
--
