Peter Kasan z Armwrestling klubu Vavrečka absolvoval svoju prvú veľkú celoslovenskú súťaž v pretláčaní rukou koncom apríla v bašte pretláčania v Revúcej, kde sa konali majstrovstvá Slovenska. Peter si nepočíňal najhoršie. Hneď pri svojom prvom štarte na významných pretekoch sa umiestnil na 2. mieste v kategórii do 70 kilogramov. V tej istej kategórii získal zlatú medailu Ľubomír Jagnešák z AWK Rabča.
Prečo ste sa dali práve na šport zvaný armwrestling?
„Predtým ako som sa dostal na majstrovstvá Slovenska, som tri roky tvrdo na sebe pracoval v posilňovni, no na samom začiatku som ešte ani ja nevedel, čo chcem robiť. S bratrancom Romanom sme sa raz na jednom plagáte dočítali, že sa uskutoční súťaž v pretláčaní rukou v Dolnom Kubíne. Jeden im chýbal do počtu a tak sa Roman prihlásil. Neskončil som medzi najlepšími. Povedal som si, že musím byť lepší, veď Romana som vždy pretlačil. Moja prvá súťaž bola v Breze, kde svoju sľubnú kariéru rozbiehal aj Ľubo Jagnešák. Umiestnil som sa na posledných priečkach. Nasledovalo pár súťaží na Orave. Na Oravskej ruke v Krivej som vo svojej premiére obsadil šieste miesto, no rok nato som už svoju kategóriu vyhral. Ľubo Jagnešák nemohol súťažiť. V absolútnom hodnotení som skončil na druhom mieste za Františkom Jendroľom. Cítil som, že chcem skúsiť aj niečo viac ako len pretláčanie na Orave. V tom ma podporovalo aj okolie. Prvou súťažou mimo Oravy bolo ďalšie kolo najvyššej slovenskej pretláčačskej ligy, ktoré sa konalo v Banskej Štiavnici. Medzi slovenskú špičku som prišiel ako absolútny outsider. Skončil som na druhom mieste a porazil aj slovenského reprezentanta Kissa. Poslednou veľkou súťažou pred majstrovstvami Slovenska bol medzinárodný pretek Senecká ruka. Spomedzi osemnástich borcov z deviatich krajín Európy som skončil na piatom mieste, no ako Slovák som bol tretí.„
Ako sa tvorí nominácia na slovenský šampionát v pretláčaní rukou?
„Po slovenských kolách sa sčítavajú body prvej osmičky najlepších a to súťažiacermu otvorí bránu na majstrovstvá Slovenska.„
Aké ste mali pocity z premiéry?
„Rodina mi nenormálne verila, prežíval som eufóriu. Deň pred súťažou ma každý potľapkával, podával mi ruku, verili mi. Vedel som však, že konkurencia bude veľká, veď sa tu zišli najlepší slovenskí borci. Prvý zápas som mal s Rudom Revajom z Rabče, s ktorým som jednoznačne zvíťazil. V ďalšom kole som sa stretol s Kubišom, s ktorým som mal aktívnu bilanciu, no podcenil som ho, keďže som zaspal na štartovej reakcii. Bol som psychicky na dne. Ďalší zápas som však bez problémov vyhral. Čakal mal Košičan Jakim, ktorý musel pred súťažou schudnúť desať kilogramov. Ruku mal, ako keby som si dal dve moje dokopy. Ľubovi Jagnešákovi povedal, že prehru si nepripúšťa. Ak by som však s ním prehral, tak skončím štvrtý. Bol to najkrajší zápas. Jakim ma chytil, strhol na svoju stranu, v tej chvíli som počítal s tým, že som prehral, nazbieral som však posledné sily, poriadne zareval a položil som ho. Jakim zostal bledý, nevedel, čo sa deje. Víťazstvom som sa dostal do semifinále, kde ma čakal už starý známy Kubiš. Myslel si, že ma aj po druhýkrát na šampionáte porazí. Všetky sily boli jednoznačne sústredené na zápas, ktorý som napokon vyhral. Druhé miesto je môj najväčší úspech v kariére.„
Aká bola reakcia ľudí na tvoj úspech?
„Po príchode do Vavrečky deti na balkóne kričali „Slovenskó“, akokeby som bol majster sveta. Najbližšia rodina mi poďakovala, že som dobre reprezentoval rodinu Kasanovcov.„
+ Istotne máš aj v tomto športe svoje idoly. Ktoré sú to?
„Nie v športe, ale hlavne v živote mám svoje vzory, ktorými sú moji rodičia, najbližšia rodina. V pretláčaní som vždy uznával Vavrečanov. Najviac som obdivoval môjho bratranca Romana, ktorý má prakticky k pretláčaniu priviedol. Teraz sa však už dal na inú dráhu, oveľa ťažšiu - kulturistika.„
+ Čo ti ešte chýba k tomu aby si nabudúce dosiahol najvyššiu priečku?
„Všetko je to o tréningu. Mám kde trénovať, no nemám súperov, s ktorými by som sa mohol tréningovo pretláčať. Chýba mi aj tréner, s ktorým by som sa mohol poradiť, čo a ako robiť. V tomto mi však veľmi pomáha dobrý kamarát Ľubo Jagnešák. Vlastne sme si aj konkurencia, no ešte nikdy sa nestalo, že by povedal nie. Pred súťažou chodím k nemu na tréningy, ako aj teraz pred majstrovstvami Slovenska. Keď sme na súťaži a pretláčam sa na stole, tak mi vždy zakričí, čo a ako mám robiť. Na druhej strane vie ako pretláčam a to pri vzájomných súbojoch vždy využije. Okrem toho však má obrovskú silu, ktorú je len veľmi ťažko prekonať. Aj na majstrovstvách Slovenska sa potvrdilo, že Orava v kategórii do 70 kilogramov dominuje.„
+ Čo ťa čaká v najbližšom čase, aké sú tvoje méty?
„Momentálne čakám na nomináciu na majstrovstvá Európy. Na deväťdesiatdeväť percent by som ju mal získať. Zatiaľ neviem čo bude ďalej, veď tento ročník končím strednú školu.
Na záver sa Peter Kasan poďakoval rodičom za podporu, strýkovi Majovi, ktorý veľmi veľa pre Petra urobil, Obecnému zastupiteľstvu vo Vavrečke a taktiež priateľke, ktorá ho už veľakrát v hraničnej situácii podržala a všetkým kamarátom. Ako povedal: „Podporuje ma celá dedina, všetci mi držia palce. Berú ma akože som niečo pre Vavrečku urobil.„
(rg)
