Vyšiel starý otec prvého mája na priedomie. Včas ráno, keď začínajú spievať čierne drozdy. Stará mama už bola v kuchyni a rozmýšľala, čo dať hladným krkom na raňajky. Starý otec vošiel do kuchyne. Pohniezdil sa, povedal:
STARKÝ: Nemohli by sme...
STARKÁ: Nemohli!
STARKÝ: Ako vieš, na čo myslím?
STARKÁ: Viem na čo, je prvého mája.
STARKÝ: Prvého mája sme sa voľakedy... ráno... pomilovali, potom spoločne najedli a šli na manifestáciu.
STARKÁ: Zaspal si čas, starký môj. Už dávno sa nemanifestuje. A dobre, že to zrušili. Samá paráda, rečičky, tí, čo boli na tribúne, odišli na žranicu za štátne peniaze, robotnícka trieda do krčmy... za vlastné.
STARKÝ: Na to prvé sme zabudli?
STARKÁ: Lásky čas je za nami, Palinko môj.
Vyšla na priedomie (o deviatej ráno) vnučka Lidka. Kýchlo sa jej tak náramne, že sa v okolí sedem psov splašilo. Fíha!, zakričal Starký z otvoreného kuchynského okna, dnes budeme piť! Ty možno, ale ja nie, povedala vnučka Lidka.
STARKÝ: Čože budeš robiť, keď neprivítaš prvý máj dúškom vína?
LIDKA: S Jarkom pôjdeme na turistiku. Vystúpime na niektorý vŕšok a tak oslávime vstup Slovenska do Európy.
STARKÝ: Okrem toho sa prvý máj vítal vždy vrúcnym bozkom, milovanej žene venovanom.
LIDKA: Možno dačo bude, ale až na vrchole.
STARKÝ: Okrem toho – nič?
LIDKA: Neviem, na čo myslíš.
STARKÝ: Dobre ty vieš, na čo.
LIDKA: Starký, starký, ty si nenapraviteľný. V tvojich rokoch, a myslíš na také hlúposti!
STARKÝ: Láska nie je hlúposť!
Lýdia sa vrátila večer. Sedela neprítomne za stolom, jesť nechcela. Bolo dačo?, spýtal sa Starký opatrne. Lidka len pokrútila hlavou, zelené oči sa jej zaleskli, vybehla von. Ja tomu Jarkovi natrhnem držku, keď nevie, že je prvý máj!, kričal Starký pred plotom tak, aby ho bolo na pol dediny počuť.
Lidkin otec Floro celý prvomájový deň od rána do večera majstroval na záhrade. Do mesiaca chcel mať hotovú chatku. Výstavnú, aby sa nemusel hanbiť, keď ho už susedia nazývajú Floro-zlatá ruka. Večer sa poumýval, zaľahol, o pol desiatej už chrápal. Lidkina mama šla do postele o hodinu neskôr. Florovi pošepkala: Florino, Floro, dnes bol prvý máj!
Floro sa obrátil na pravú stranu a odfukoval ako unavená parná lokomotíva, čo stúpa od Martina po Kremnicu, no pary má len do Hornej Štubne... Ján Štepita
