Po medzinárodnom turnaji predminulú nedeľu, keď Krušetnicu navštívila stolnotenisová špička štyroch európsky krajín, zažila táto obec ďalší veľký športový sviatok. Tri dni tu aj so svojimi zverenkyňami strávila veľká stolnotenisová hviezda bývalého Československa Marie Hrachová. V Krušetnici absolvovala sústredenie so svojimi hráčkami, ktoré odohrali aj niekoľko zápasov s najlepšími oravskými hráčmi. Trénovali aj v Námestove, no hlavní organizátori na čele s Igorom Janckulíkom trénerku previedli po celom oravskom kraji. Na našu radosť Marie Hrachová navštívila aj redakciu našich spoločných novín Naša Orava – Orava/Biela Orava a ochotne odpovedala na naše otázky.
Na Slovensko a Oravu ste pricestovali s mladými hráčkami. Zostali ste teda pri stolnom tenise a venujete sa trénovaniu mládeže?
„Trénujem vo Frýdlante nad Ostravicí, kde som 1. marca 1973 so stolným tenisom začala a rovnako tam aj skončím. Potom nasledovalo moje pôsobenie v Ostrave a v stredisku vrcholového športu. Bola som 20 rokov na jednom mieste a mala jedinú trénerku, Martu Novotnú, čo je dnes veľká rarita. Musím povedať, že vtedy boli podmienky neporovnateľne lepšie. Mali sme istotu a mohli sme plánovať na viac rokov dopredu. Dnes to nie je možné, lebo financie sa veľmi ťažko zháňajú a vždy vystačia len na najbližšiu sezónu.
Aktívnu hráčsku kariéru som vlastne skončila v roku 1992 účasťou na olympiáde a majstrovstvách Európy. Moje prvé trénerske kroky smerovali do Bratislavy. Po roku som sa však vrátila do Ostravy a potom do Frýdlantu nad Ostravicí. So stolným tenisom som už vtedy chcela úplne skončiť a dva roky som sa venovala psychológii. Vždy ma však nejako prehovorili, aby som hrávala a trénovala deti. Takto už pôsobím dva roky. Od roku 1992 sa bránim, že už nebudem hrať. Nedarí sa mi to a každý rok odohrám niekoľko extraligových zápasov. Viac sa však venujem trénovaniu detí.“
Stále ste trénovali len mládež, alebo ste pôsobili aj v inej funkcii?
„Venujem sa len začiatočníkom, sú to deti od siedmich rokov. Mám však „pod sebou“ ešte troch trénerov a ja sa viac sústreďujem na skúsenejšie a vyhratejšie deti. Keď som ukončila hráčsku dráhu, dva roky som viedla juniorskú a kadetskú reprezentáciu dievčat. Videla som však, že neovplyvním chod ani zloženie reprezentácie a tak som sa s touto prácou rozlúčila. Ponuku trénovať reprezentáciu žien som dostala znova v tomto roku, ale odmietla som. Podľa môjho názoru nie je správne, keď je hráčka pod dvojakým vplyvom: jednej trénerky v klube a druhej v reprezentácii.“
Vo svojej hráčskej kariére ste dosiahli niekoľko mimoriadnych úspechov. Ktorý z nich staviate na najvyšší stupeň?
„Určite štvrté miesto vo dvojhre na Olympijských hrách v Soule v roku 1988, kde mal stolný tenis premiéru. Veľmi si cením úspech s Jindřichom Panským v mixe na Majstrovstvách sveta vo Švédsku v roku 1985 a, samozrejme, aj prvenstvo na TOP 12 medzi najlepšími hráčkami Európy.“
Na medzinárodnom poli bola určite konkurencia veľmi silná. Mala Marie Hrachová súperky, proti ktorým neveľmi rada hrávala?
„Boli nimi obranárky. Desať rokov predtým, než som sa dostala do špičky, sa v Československu obranárky obmedzovali. Prevládal názor, že takýto štýl hry nemá perspektívu. Nikto potom nevedel u nás hrať obranu a s takýmto štýlom hry sme sa stretávali len v zahraničí. O hráčkach Československa to bolo známe a tak proti nám na medzinárodných zápasoch stavali väčšinou obranárky. Postupne som si však na ne zvykla a začala som nad nimi vyhrávať.“
Po úspechu túži každý hráč i reprezentant. Čo by ste odkázali mladým športovcom? Akým smerom sa majú uberať v tréningu?
„Nič iné ako: drina, drina, drina. Určité predpoklady musia mať, treba však poctivo trénovať. Hlavne zo začiatku si to vyžaduje obetovanie všetkého voľného času. Dôležité je mať len jedného trénera, ktorý sa tiež musí svojmu hráčovi obetovať úplne.“
Keď sa obzriete dozadu, neľutujete tak trochu stratený čas a svoje veľké obetovanie sa stolnému tenisu?
„Nikdy som to neľutovala a ani nebudem. Stolný tenis mi pomohol aj ako človeku. Život nám prináša i ťažké prekážky a myslím si, že vďaka športu ich podstatne ľahšie prekonáme.“
Navštívili ste Oravu prvýkrát?
„Často som chodievala na Slovensko a na Orave som už veľakrát dovolenkovala. Krušetnicu som síce navštívila prvýkrát, ale tento kraj i ľudí dobre poznám a páči sa mi tu. Mám rada prírodu, hlavne horskú krajinu.“
V Krušetnici sa momentálne stolnému tenisu veľmi darí a, naviac, pracuje sa tu aj s mládežou.
„To je ten najsprávnejší krok. Treba pracovať hlavne s mládežou, predstavuje totiž ďalšiu budúcnosť klubu. Trochu ma však mrzí, že v Krušetnici nehrajú stolný tenis žiadne dievčatá.“ (jv)
