V poľovných revíroch Oravy padlo minulý rok pod strelami poľovníkov 25 chovných jeleňov vo veku od 2 do 9 rokov, dva ďalšie uhynuli. Poľovnícka regula však hovorí, že poľovníka, ktorý skolí chovného jeleňa, zabezpečujúceho zdravý rast populácie v revíri, čaká trest. Výška pokuty býva individuálna, ale ani jeden „hriešnik“ sa jej nevyhne. V prípade, že by poľovník priestupok zopakoval niekoľkokrát za sebou, môžu ho členovia poľovného združenia spomedzi seba dokonca vylúčiť. Pokute niekoľko tisíc korún sa nevyhne ani majiteľ najkrajšej jelenej trofeje na Orave za minulý rok. Parožie 8-ročného kráľa lesov z poľovného revíru PZ Skorušina Liesek, ktorého skolil Ing. Ján Koleják z Tvrdošína dosiahlo bodové ohodnotenie 197,47 bodov CIC. To je už hodnota striebornej medaily. Ibaže - aj v tomto prípade išlo o chovného jeleňa. Ako sa môže stať, že oko skúseného poľovníka nerozpozná mladého a mocného samca, geneticky predurčeného na chov? Poľovníci totiž hovoria, že majestátne držanie tela a šije sa nedá pomýliť ani v noci, nieto ešte za bieleho dňa. Spýtali sme sa na to samotného strelca Jána Kolejáka, ktorý má za sebou už 20-ročnú poľovnícku minulosť, množstvo úspechov v streleckých preboroch vrátane majstrovského titulu v streľbe z poľovníckej guľovnice a súčasne je aj poľovným hospodárom PZ Skorušina v Liesku.
„Sám som na chvíľu skamenel pri zistení, že zviera, ktoré padlo pod mojím výstrelom je chovný kus. Ale dalo sa to zistiť len po pohľade zblízka, podľa parožia...“
Ján Koleják sa vybral na pochôdzku v jedno chladné novembrové ráno. Medzi kmeňmi stromov uzrel nepatrný pohyb. Žeby jelenica? Po chvíli zviera zodvihlo hlavu a ohromilo poľovníka svojou mohutnou trofejou. „Je to jeleň, o ktorom sa už viackrát zmienil súkromný prenajímateľ susedného revíru! Diana mi dnes praje!“, blyslo mu mysľou. Trpezlivo čakal. Musí vidieť aj postavu a odhadnúť vek. Jeleň však zotrvával na mieste. Čakanie sa zdalo byť nekonečné a preto sa lovec rozhodol podísť a nájsť lepší výhľad. Po niekoľkých krokoch mu praskla pod nohou vetvička. Stŕpol. Čakal, že zviera okamžite vyrazí na útek. Nič sa však nestalo. Medzi poľovníkmi sa hovorí: Keď ti spadne na postriežke vlas, jeleň to počuje, diviak cíti a rys vidí. Tentokrát sa poľovníkovi zdalo čudné, že jeleň sa ani nepohol. Opäť vykročil až o chvíľu s úmyslom dostať sa k uličke medzi kmeňmi. Predpokladal, že jeleň tadiaľ bude prechádzať. Stalo sa. Po hodnej chvíli zastalo zviera v uličke a nechalo sa „prečítať.“ Ján Koleják na ten okamih spomína: „Zviera vôbec nevyzeralo ako jeleň v plnej sile: letná srsť nevymenená, krk zvesený, telo ochabnuté. Odhadol som, že ide asi o 12 - 13-ročný lovný kus. Keby to bolo v čase ruje, jeleň mohol byť vyčerpaný. No v novembri mal už byť opäť v primeranej kondícii, pripravený čeliť zime. Niečo nebolo v poriadku...“ V tej chvíli však bolo rozhodnutie jasné. Zamieril. Medzi hlavňou pušky a srdcom zvieraťa trčala vetva. Skúseného strelca to však neodradilo. Ponad konár to bude vysoká komora, na vzdialenosť asi 180 m kalibrom Winchester 308 by to nemal byť problém. Vystrelil. Zviera vyrazilo na útek. Zastalo asi 10 - 15 m od hranice revírov. Strelec zamieril druhýkrát...
Keď sa však priblížil k zloženému zvieraťu a zbližša si všimol krásne rozkošatené parožie, vedel, že je zle. Bolo kratšie, ako by - vzhľadom na predpokladaný vek - malo byť. Postava zvieraťa teda klamala. Kolegovia z hodnotiteľskej komisie to už len potvrdili. „Pri obhliadke som našiel na hlave jeleňa niekoľko ešte úplne nezahojených rán, pochádzajúcich zo súbojov počas ruje. Pri čistení lebky sa objavila aj krvná zrazenina pod mozgovým lalokom a naštiepená lebka. To by mohlo vysvetľovať oslabený sluch zvieraťa, aj celkovú mizernú telesnú kondíciu, ktorá ma zmiatla,“ hovorí Ján Koleják. „Verdikt poľovnej komisie však budem rešpektovať. Stále si myslím, že jeleň nebol v poriadku, ale zodpovednosti sa nebránim. Pokutu zaplatiť musím.“ Melánia Pastvová
