HABOVKA. Ukážky mlátenia cepami i mláťačkou, viazanie povriesla, popritom pečenie zemiakových kabáčov na rozpálených platniach šparhieta a všeličo iné pripravili organizátori Habovského dôrobku.
„Mlátieval som s otcom, potom som po ňom tú robotu prebral,“ hovorí František Žák. „Po roku 1989 si mohli ľudia žiadať späť polia, tak začali gazdovať. Mlátievalo sa od polovice augusta do polovice októbra od štvrtej rána do polnoci.“
V dávnejšej minulosti bývalo v dedine aj sedem dômyselných strojov na spracovanie obilia. Na každý sa poskladali viacerí gazdovia.
Dnes už funguje len jedna mláťačka – Žákova. „Zachovala sa najmä preto, že ju otec odkúpil od ostatných spoluvlastníkov a staral sa o ňu sám,“ hovorí František.
Keď ľudia prestali gazdovať, bolo mu tej mláťačky ľúto. „Chcel som, aby sa ľudia vrátili do spomienok.“ Z myšlienky sa stalo v roku 2011 podujatie. Pripravili ho kardanisti, tak volajú v dedine partiu organizátorov súťaže podomácky vyrobených traktorov O habovský kardan. Dnes ho zabezpečujú folkloristi zo skupiny Bučník.
Domácich i návštevníkov zaujala tiež ručná mláťačka, vejačka či starodávna odstredivka mlieka.
Na šiestom ročníku podujatia Habovský dôrobek nechýbalo ani pohostenie, ženičky piekli kabáče. Tentokrát na ne spotrebovali dve vrecká zemiakov a 50 kilogramov múky.
Do nálady okrem domácich vyhrávala a spievala Hustopečská chasa z družobnej českej obce a folklórna skupina Gosťovska zo susednej Vitanovej.
Rovnako, ako v minulosti, deti si zábavku pri mlátení našli samy. Skákanie do slamy nemalo konca.
V deň, keď sa mali stretnúť Pod Závozom priaznivci dôrobku, na hornom konci dediny dopoludnia horelo. Organizátori sa rozhodli rodinu, ktorej zhorelo podkrovie domu, podporiť časťou výťažku.
