ISTEBNÉ. Známy slovenský maliar Ján Benka a téma ochrancovia Slovenska boli hlavnými motívmi nultého ročníka rezbárskeho plenéru v dedine, ktorá je skôr známa hutníctvom ako spracovaním dreva.
Šikovná rezbárka
„Plenér sme zorganizovali pri príležitosti 700. výročia prvej písomnej zmienky o našej dedine,“ povedala starostka Lýdia Fačková. „Chceli sme, aby súčasťou osláv bolo niečo zaujímavé, netradičné.“ Podľa domácich, ktorí sa zúčastnili odovzdania piatich sôch – Strážcu lesa, Strážcu Tatier, Strážcu Považia, Ochrankyne úrody a Husiarky, sa to podarilo.
Predchádzal tomu týždeň plný driny a potu. „Pracovať sme začali o siedmej ráno, končili sme o ôsmej večer,“ povedal Peter Pagáčik, ktorý vo februári obecnému úradu navrhol pomoc pri organizácii plenéra. Tento rodák z Istebného býva striedavo v Bobrove aj Istebnom. Podarilo sa mu dať dohromady partiu štyroch oravských a jedného liptovského rezbára. „Chceli sme sa odlíšiť od okolitých dedín. Veľa ľudí si nevedelo predstaviť, čo sa za slovami rezbársky plenér skrýva. Dúfam, že sme presvedčili aj tých, ktorí pochybovali o našej snahe.“
Ochrankyňu úrody vyrezala Alena Mrekajová z Bobrova, jediná žena medzi rezbármi. Rezbárstvu sa venuje len tri roky, ale na jej diele to nevidno. „Chlapi si vybrali pánkov, tak som si zvolila ženu, ktorá chráni úrodu, aby sme mali čo jesť.“
Kolega Pavol Lofaj z Likavky je kastelánom hradu Likava. Vyrezal Strážcu lesov. „Zvolil som si postavu pltníka, ktorý je spojený nielen s lesmi, ale aj vodou.“
Pod rukami Petra Pagáčika sa zrodila Husiarka. „Dostal som ju za úlohu, pretože Istebňanov volajú šury, čo v domácom jazyku znamená husi. Pôvodne ich mala naháňať, ale drevo pustilo tam, kde nemalo, tak som ju prepracoval na zakliatu, skamenenú husiarku. Husi robia všetko preto, aby ju odkliali.“
Jediný na dolnej Orave
Prácu rezbárov najlepšie zhodnotí verejnosť. Na veľké sochy sa prišla pozrieť Jana Pospíchalová, rodáčka z Istebného, ktorá žije v Karlových Varoch. „Vary sú pekné kúpeľné mesto, ale ľudové umenie tam nenájdete. Toto sú krásne sochy.“
Zvedavý bol aj Ján Leško. „Chýrne. Naozaj sa mi to páči. Len aby to niekto nezničil. A ešte treba ďalšie dorobiť.“
Ďalšie sochy žiadalo viacero prítomných. Starostka ich nesklamala. „Urobíme všetko preto, aby sa nám podarilo stretnúť sa tu aj o rok.“
Peter Pagáčik ju podporil. „Základ už máme. Pozrite sa vľavo. Sú tam krásne kláty dreva. Môžeme ich popíliť a spáliť. Ale určite lepšie poslúžia, ak z nich vytvoríme niečo podobné, ako máte možnosť vidieť.“
Na plenéri sa zúčastnil aj Miroslav Žabenský, riaditeľ Oravského kultúrneho strediska v Dolnom Kubíne. Ocenil prácu rezbárov aj organizátorov. „Keď ma pozvali, najskôr som neveriacky krútil hlavou. Ale teraz vidím, že sa podarila výborná vec. Som veľmi rád, že takéto tvorivé stretnutie si našlo miesto aj na dolnej Orave, kde doteraz chýbalo. Istebné má ďalšiu atrakciu, kvôli ktorej sa tu oplatí prísť. Teší ma, že medzi chlapov zapadla šikovná rezbárka.“
O umiestnení sôch zatiaľ nie je rozhodnuté. Uvažujú nad parkom pred obecným úradom aj upravenou centrálnou zónou s chodníkom, ktorý vedie až ku vzácnemu evanjelickému drevenému kostolíku nad dedinou.